Zatepľovanie striekanou izoláciou sa stáva čoraz viac populárne. Ľudia si totiž začínajú uvedomovať výhody, ktoré poskytuje - napríklad v porovnaní s minerálnou vlnou.
Pur penu rozdeľujeme na izoláciu s otvorenou bunkovou štruktúrou (mäkká) a izoláciu so zatvorenou bunkovou štruktúrou (tvrdá). Vo väčšine prípadov dochádza zatepľovaniu mäkkou pur penou, tvrdá sa využíva najmä pri izolácií základov, potrubí alebo striech v exteriéry. Vlastnosti pur peny v porovnaní s minerálnou vlnou ukazujú, že striekaná izolácia poskytuje efektívnejšie zateplenie.
Aby sme mohli objektívne zhodnotiť efektivitu zatepľovania jedným či druhým materiálom, musíme brať do úvahy niekoľko faktorov. Súčiniteľ tepelnej vodivosti označuje schopnosť materiálu vodiť teplo. Čím je jeho hodnota nižšia, tým lepšie sú tepelno-izolačné vlastnosti materiálu.
Tepelný odpor R je veličina určujúca odpor materiálu voči úniku tepla. Ako môžete vidieť v tabuľke nižšie, najnižšiu hodnotu R má pri správnom aplikovaní minerálna vata. No hodnota tepelného odporu je uvádzaná pri meraní v laboratórnych podmienkach a nehovorí nič o úniku tepla v reáli. Pre zistenie skutočnej efektivity jednotlivých izolácií musíme brať do úvahy aj ďalšie charakteristiky - boj proti tepelným mostom, vlhkosť a prúdenie vzduchu.
Tepelné mosty sú miesta úniku tepla väčšinou v dôsledku stavebných chýb. Vznikajú napríklad v okolí spojov stien so základmi a podlahou alebo v okolí okien a dverí. V zimných mesiacoch tak dochádza k citeľnému úniku tepla. Kvôli vysokej tepelnej vodivosti dotknutých miest teplo uniká a otepľuje vonkajšiu stenu domu. Tá vnútorná sa, naopak, ochladzuje a v izbe je tak zrazu oveľa nižšia teplota. Ak táto teplota klesne natoľko, aby začala kondenzovať vodná para, hrozí nebezpečenstvo vzniku plesní.
Striekané izolácie pur penou efektívne bojujú proti vzniku tepelných mostov aj na miestach, kam sa minerálna vlna nedostane.
Kondenzácia pár
Vodná para prúdi z teplej strany na chladnú, preto sa proti pri zatepľovaní minerálnou vlnou odporúča na teplú stranu steny nainštalovať tzv. parozábranu. Problémom však môže byť určenie teplej strany. Teplota domu sa totiž mení vzhľadom na vonkajšie podmienky - ročné obdobia, deň a noc - a tak sa teplá strana nedá jednoznačne identifikovať. Najväčšou chybou môže byť inštalácia parozábrany na oboch stranách steny. Parozábrana síce bráni kondenzácii vodnej pary, nie však úplne. Postupom času tak dôjde k nahromadeniu skondenzovanej vodnej pary medzi dvoma parozábranami bež možnosti odparenia sa a problém je na svete. Minerálna vlna dlhodobo vystavovaná vlhku stráca svoje vlastnosti.
Zatepľovanie pur penou však ťažkosti s priepustnosťou vodnej pary nespôsobuje. Izolácia s uzavretou bunkovou štruktúrou sa vyznačuje nízkou priepustnosťou; pur pena s otvorenou bunkovou štruktúrou prepustí pary a vlhkosti o niečo viac.
Priepustnosť vzduchu
Pevné izolácie sa pri zatepľovaní ukladajú a lepia jedna vedľa druhej, pričom dokonale nedoliehajú. Cez vzniknuté medzery potom prúdi vzduch a izolácia je tak neúčinná. Oproti tomu, striekaná izolácia vďaka spôsobu aplikácie dokonale priľne na zatepľovaný povrch. Izoláciu aplikujeme aj na miesta, kam sa iné izolácie nedostanú - do rohov, úzkych škár a iných ťažko dostupných miest často nepravidelného tvaru.
Celková efektivita zateplenia
Po zhodnotení všetkých pre a proti minerálnej vlny a pur peny musíte uznať, že pur pena je oveľa efektívnejšou tepelnou izoláciou. Zabraňuje nadmernej kondenzácií vodnej pary a účinne bojuje proti úniku tepla. Dokonale pokryje celý zatepľovaný povrch, a tak zabraňuje prenikaniu vzduchu a nežiadúcej zmene vnútornej teploty. Bojuje proti vzniku tepelných mostov, cez ktoré zvykne unikať teplo a môže sa pochváliť najnižším súčiniteľom tepelnej vodivosti.
Vďaka jej výnimočným vlastnostiam bráni úniku tepla dlhé roky a stále rovnako efektívne. Kým minerálna vlna časom „sadne“ a vytvorí neizolované miesta, striekaná izolácia si drží svoj pevný tvar po celé roky. Dlhodobo sa určite viac oplatí izolácia pur penou, či už zo zdravotného, ekonomického či ekologického hľadiska.